Vypredaný básnik

Už to nejde,
písať,
sto výkrikov,
a len do prázdna zízať.

Už to nejde,
snívať,
dav ohorkov,
a len realitu míňať.

Už to nejde, 
kráčať,
smetisko ciest,
a len v spomienkach sa máčať.

Už to nejde,
veriť,
bludiská miest,
a len zrkadlu sa škeriť.