Nepíšem, lebo veľa čítam,
premýšľam a sledujem.
Verím, že to čoskoro dozreje.

Sú ľudia, ktorí vyhadzujú ceruzku, keď sa otupí.
Sú ľudia, ktorí končia vzťah, keď láska nepíše tak, ako by chceli.
Ceruzka sa otupí, keď sa ňou píše.
Láska sa otupí, keď človek miluje.
Málokto strúha celý život jednu ceruzku.

Zima je dlhá.
Už premrzli nám srdcia.
Možno je len taká aká ma byť.

Časom sa oteplí,
slnko prehreje naše osamelé duše.
A ja si zvyknem.

Nastali okamihy dlhého ticha,
práce,
dospelosti,
smiechu,
vzťahov,
lások a hier.
Na písanie nie je čas.

Električka

Zastala som niekde,
medzi prázdnotou a túžbou,
a Tennesseeho električka
nedošla do cieľa.

Platím daň nebu i peklu,
za to, že som chcela,
čo teraz,
chcem chcieť.

Štúdium vlastných pocitov,
deň za dňom ubieha.
Ešteže reč symbolov,
moje city dokáže skryť.

Ešteže ty čo čítaš,
nerozumieš,
ešteže srdce
nie je priehľadné.

Nemiznú

a ja čakám kým ich iskra
stratí sa.
Už je to dlho a úpenlivo
ma trýznia.

Nemiznú
sú čierne, sú dravé.
Divokosť srdca planúca
čo iné túžby mi nanúca,
až zhorím v nej do tla. 

Nemiznú,
a pri nich ľahko zabúdam,
čo sľúbila som.
Strácam sa a spochybňujem,
že ešte včera...
ľúbila som.