pusté básničkárenie,

hlúpe bláboly,

a prázdna noc

Závesy

Keď v zástupe tiel 
Nevidím Teba
Zmätená náhlou zmenou
Volám kohosi z neba

V zástupe túžob a predstáv
Postrádam kohosi
Ostáva len čakať
Či Boh odostrie závesy.

Akosi priveľmi si ďaleko,
keď zvony odbíjajú polnoc,
akosi priveľmi túžim túlať sa ulicami,
kým Ty mi dávaš dobrú noc.

Kto ušije nám zajtrajšok?
Kto zlepí naše svety?
Kto uloží Tvoje svetre do mojej skrine?
Kto prestrihne niť túžob?