Za/h(r)ada/

Zasa raz utekám,
skryť sa v kvetoch magnólie.
Voním tvojim telom
a líca mi horia.

Nie, už sa neschovám,
Boh kráča alejou.
Magnólia zvedla 
a ja som ostala nahá.

Dozretá

Iná farba slov,
Iné rozmery snov.
Iný pohľad na svet.
Rovnaký tragikomický príbeh.

Z jaskyne

Slová zase tečú
v prameňoch písaných myšlienok.
Odstránim kameň lenivosti,
čo upchal východ zo srdca.

Po stopách vlastných krokov,
odnesiem si seba,
zasa raz von,
z múrov tohto sveta.

Znova s perom

novou vetou
vymažem čo bolo povedané
vo svete fikcie
vypustím svoje nevedomie

vesmírom tajných myšlienok
postúpim dopredu
hlboké korene
neuhaseného smädu.

Slová

Báseň.
Mažem.
Kázeň.
Lámem.
Bázeň.
Kážem.
Prameň.
Viažem.