Odišiel si bez rozlúčky.
A nechal si ma čakať v slzách.
Ty netušíš.
A ja pozbieram črepy srdca.
Zasa si ho rozbil.
A netušíš.
Ja sa zasa usmejem.
Keď vojdeš do dverí....
Som... som ten, čo dáva noc dňom.
Som ten, čo môže.
Som ona či on.
Som slovom i snom.
Nehľadáš a neveríš.
Neveríš slovám,
Neveríš snom.
A ja dávam noc Tvojim dňom.
Som ten čo môže.
Som On.
Chcem kričať, aby si už mlčal.
Lebo nerozumiem Tvojim slovám.
No hoci mlčím, nepočujem.
Nerozumiem slovám, ktoré kričia.
Učím sa nové slová,
aby som mohla rozumieť,
aby som mohla pomenovať veci,
ktoré mlčia... či kričia?!
Už neskrývam svoju tvár
už sa nehanbím
že je poskladaná zo včerajška
zajtrajška a dneška.
Zovšednel
pocit falošnej skromnosti
a rytmus srdca
odkrokoval novú cestu.
Minulosť sme vyčerpali do poslednej kvapky,
je treba začať niečo nové,
vykročiť,
roztrhnúť oponu strachu...
Tu sme, obzri si nás,
akí sme smelí a krehkí.
ako si pomenujeme svoj svet,
v ktorom každá myšlienka je bez konca.