streda 31. marca 2010

Na tieto dni pripájam ešte jednu:

Ukrižovaní


Bože, dnes si tu s nami poslednýkrát.
Dnes sa za nás modlíš v Getsemanskej záhrade.
Dnes vieš, že už o niekoľko hodín 
položíš svoj život za nás...

Aké to je, keď človek vie, že dnes je tu,
no zajtra umrie?
Aké to je počítať posledné údery srdca človeka,
ktorý umiera?

Hoci som nestála pod krížom ako Tvoja matka,
keď sa všetko zdanlivo končilo,
viem, aké to je.

Stála som pri posteli svojho otca,
keď si si ho vzal od nás k sebe.
Bola som pri ňom, 
keď prechádzal svojou Getsemanskou záhradou.
Pomáhala som mu niesť jeho kríž choroby
až na Golgotu.

Hoci ho choroba nemilosrdne ukrižovala,
on veril, že Ty prídeš.

A s posledným jeho výdychom,
si prišiel a šepol mi do ucha, 
že on ešte v ten deň 
bude večerať s Tebou v nebi.

utorok 30. marca 2010

Getsemanská záhrada

V duši plnej tieňov, 
v tajomnej záhrade, 
kde občas zabliká svetlo...

Tam, kde ukrýva sa bolesť,
zrodená z ľudskej túžby.
Tam hlboko v útrobách horiacich sĺz,
padá na mňa ľad nenaplnenej lásky.

Tam, kde v jednej minúte slnko
premieňa sa na tmu,
tam kde zo strachu rástla láska,
tam kde z popolu citov a nahých snov,
vyviera nádej...

Na tomto mieste sa dnes 
vo mne mieša radosť so smútkom,
nádej so strachom,
túžba s odmietnutím.

Tu na tomto mieste,
zmiešalo sa všetko 
do zmäteného klbka pocitov 
osamelého človeka...

pondelok 29. marca 2010

ŽALM O ŽALME

I keď tlkot srdca prehlušuje Tvoj hlas,

ja hľadám Tvoju tvár Pane.

I keď rýchlosť dní zaviala Tvoje stopy, 

ja hľadám Tvoju tvár Pane.

Aj keď hriech prekrýva drevo kríža,

ja hľadám Tvoju tvár Pane.

I keď nohy mi už celkom oťaželi pýchou,

ja hľadám Tvoju tvár Pane.

Aj keď hanba mi zablatila srdce,

ja hľadám Tvoju tvár Pane.

I keď strach pobozkal mi pery,

ja hľadám Tvoju tvár Pane.

A tak len v tvári blížneho svojho,

a s odvahou i vo svojom vlastnom odraze, 

nachádzam Tvoju tvár Pane.