Už nepíšem Ti listy Bože,
nerozprávam Ti o svojich dňoch.
Moje srdce sa vyzulo,
z Tvojej Lásky.

Vitaj ó sladký zármutok,
schovávavaj sa so mnou po kútoch,
ostaneme spolu dvaja,
ďaleko, najďalej od raja

Moje obľúbené slová,
už zasa,
po vreckách schovaná krása,
tvári sa, že je nová.

Moja obľúbená nová,
už krása,
po vreckách sa schováva zasa,
tvári sa, že niet slova.

Dnes

Letím letom plným mestom,
zbieram ľudské duše,
slová, čo v nich ostali,
predtým ako vo večnosti zastali.

Čo si chcel povedať,
keď si tu stál?
Čo si chcel dokázať,
koho vidieť a milovať?

Dnes len hádam Tvoje meno,
som jediná kto si spomenul,
Nevidno tvár, nebadať kroky,
veď delia nás storočia, roky.

Už balia hudobníci dnes,
nevedia, že zajtrajšok bude iný,
každý z nás tak ako Ty,
žije len krátke rýmy.

Vidím Ťa stáť na rohu,
stojíš tam odkedy Ťa toto mesto poznalo.
Nezanechal si nič po sebe,
a pritom si dýchal, miloval a žil.

Bol si tak blízko, ako som ja.
Slová, minúty, láska je čas.
Každodennosť našich storočí,
zabránila mi... vidieť... aj Tvoje oči.