Rozprávka o láske

Dokonale skrytá,
v korunách jablone,
počúvam príbehy, 
čo vietor vkladá do dlane.

Rozprávka tichá,
o človeku asi,
ktorého Boh miloval,
tajomnou láskou spásy.

Niečo ma zasa oškiera. 
A pri srdci bodá.
Vyzvaná k zmene.
Zviera sa mi žalúdok.

To prázdno... 
Kam si zmizol?
Kedy som Ťa poslala?
A zavolám Ťa späť?

KebyKtoBola

Keby som vedela 

Kto som

Bola by som sama sebou

Keby som vedela

Kto si

Bola by som Tebou

O mamince

Mrzí ma slza v Tvojom oku, 
plačem pre plač Tvojej duše,
ponorená vo svojom smútku,
usmievaš sa nežne a vrelo.

Polovica Tvojho srdca,
leží v hrobe, v ničote,
a Ty predsa žiješ život,
akoby včerajšok neexistoval.

Pridraho

Začať písať slová,
do nových riadkov,
otvoriť čistú stranu,
využiť prázdny priestor.

Akoby začať odznova, 
písať na popísane steny,
nedá sa zmeniť to čo máš,
za privysoké ceny.

Dcére

Prepínam stanice na obrazovke,
aby som ťa našla,
aby som ti bola blízko,
aby som bola s niekým...

Sledujem ľudí a ich príbehy,
počúvam tých, ktorých nepoznám,
zatiaľ čo ty, ktorú milujem,
si vo vedľajšej izbe.

Máš pocit, že sa už nezmestíš
do môjho srdca,
že si už dospela natoľko,
aby si mohla byť sama v izbe,
keď prepínam stanice,
so slzami hlboko v duši.

a...

A tak som sa narodila,
a tak aj som.
Z prachu stvorená,
a na prach sa obrátim.
Nádych a výdych.
Čerstvý vzduch tu chýba,
a myšlienky sú priškrtené únavou.
A duša je skopaná svetom v kúte...