Nemiznú

a ja čakám kým ich iskra
stratí sa.
Už je to dlho a úpenlivo
ma trýznia.

Nemiznú
sú čierne, sú dravé.
Divokosť srdca planúca
čo iné túžby mi nanúca,
až zhorím v nej do tla. 

Nemiznú,
a pri nich ľahko zabúdam,
čo sľúbila som.
Strácam sa a spochybňujem,
že ešte včera...
ľúbila som.

Pandorina skrinka

Zasa ukladám svoje city
do Pandorinej skrinky svojej duše.
Nech tebe neubližujú
a pre mňa ostanú.

Viento del Arena

Môžem zas písať o vášni,
ale inej ako pred tým.
O vášni trýznivej,
ktorá mení realitu na sny.

Taká, čo spaľuje a páli,
taká, čo je zakázaná,
uberá pôdu pod nohami
a z čiernych očí žiari.

Niektorých ľudí obdivujem, pretože sú ľudia.
Niektorých obdivujem, pretože ich obdivujem.
Niektorých pre oboje.

Poviem slovo,
zničím lásku,
mlčím,
a tiež ničím...

Neznášam keď ubližujem,
už len tým,
že som.

Chcem niečo napísať

Keď zabudneš slová používať,

keď nemáš čím písať básne,

je to ako keď zrazu stratíš rovnováhu

no Tvoja inšpirácia stále uteká.

Mladosť je o šplhaní sa k nebu,

nezáleží na tom,

po akej stene...