Ľuto mi je!

Ticho! Tak veľmi po tebe túžim. Príroda, pokoj, nič...
A predsa tak mnoho.
Sedieť pri potoku, sedieť na verande a počúvať les.
Hľadať...

Túžim, aby sa svet zastavil...
Nechcem sa stať dospelou!
Bude mi chýbať...
Detstvo...

Túžim Ťa hľadať v samote,
No nie som si istá, či tam budeš.

A môžem ešte snívať?
Nemám už dušu dieťaťa.
Stojím na prahu dospelosti
A je mi ťažko.

Kam sa to všetko vytratí?
Tá spontánnosť, večer pri ohni, 
Nekonečné debaty o ničom, 
Lásky, úžasy?

Krása , jednoduchosť, stany,
kukurica, voda, hory, tráva?
Kam sa vytratím ja?
A kde to zmiznem v nekonečne?

Život je len stotinka...
Nestihnem sa ani nadýchnuť.
A už je.... preč.
Rozplýva sa ako vietor.

Jar, leto, jeseň, zima.
Viem kam idem...
Za Tebou...

A predsa je mi akosi ľúto.
Ľúto mi je za životom...
Ľúto mi je za detstvom...