Svety
Keď svet nechápe moje potreby,
a ja nechápem potreby sveta,
keď Ty si jeho súčasťou,
a ja nemo otváram ústa.
Keď si mi taký vzdialený,
že zabúdam Tvoje meno,
keď ostávam nepochopená,
na miestach, kde si ma zanechal.
Tie večery bez rozlúčky,
čo pália v srdci tak,
akoby neexistovali slová,
ktoré by naše svety spojili...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára