streda 3. novembra 2010

Svety

Keď svet nechápe moje potreby,
a ja nechápem potreby sveta,
keď Ty si jeho súčasťou,
a ja nemo otváram ústa.

Keď si mi taký vzdialený,
že zabúdam Tvoje meno,
keď ostávam nepochopená,
na miestach, kde si ma zanechal.

Tie večery bez rozlúčky,
čo pália v srdci tak,
akoby neexistovali slová,
ktoré by naše svety spojili...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára