Judášovo vyznanie ( Absolútno )

Odchádzaš.
Vidím Tvoje slzy, 
hoci ešte neprešli Ti cez srdce.
Cítim Tvoj smútok, 
hoci úsmev schováva Ti tvár.

Dávam Ti bozk na čelo,
akoby poslednýkrát.
Sklopíš pohľad
a vykročíš.

Už nesieš tú pravdu,
čo narodila sa mi v srdci.
Už kapituluješ pred ňou skôr,
ako ja ju pochopím.

Kam zmizla dúha,
čo spájala nám srdcia?
Už len prší.
Z môjho srdca, z mojich očí, 
do Tvojej duše.

Obrazy mi prelietajú očami.
Vidím Teba v sebe,
a seba v Tebe.
Ale dnes odišiel si iba Ty,
a ostal som iba ja.

Zbytky Teba vo mne, 
už minulý týždeň spláchlo svitanie.
A tie zbytky mňa v Tebe,
Ti budú ešte pár dní spôsobovať bolesť.

Nechcem Ťa bolieť!
Tento výkrik môjho srdca,
však už nedobehol Tvoju postavu,
strácajúcu sa v uliciach beznádeje.