Rezignácia

Ako kvet, čo vôňu stratil, 
ako med, čo zhorkol,
Ten, čo kedysi ma zlátil,
vo mne celkom zmokol.

Ako slnko, čo zabudlo hriať,
ako pľúca, čo prestali dýchať,
ako opustená trať,
kde koľaje už dávno vychladli.

Stratila som chuť seba samej,
zakuklená v strachu,
ako spustnutá alej,
čo prikrytá je v prachu.

Zajtrajšok sa prestal lesknúť,
a dnešok akoby nebol,
aj prázdno musí zhasnúť, 
kým uvidím nebo.