Vidím Ťa stáť na rohu,
stojíš tam odkedy Ťa toto mesto poznalo.
Nezanechal si nič po sebe,
a pritom si dýchal, miloval a žil.
Bol si tak blízko, ako som ja.
Slová, minúty, láska je čas.
Každodennosť našich storočí,
zabránila mi... vidieť... aj Tvoje oči.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára