V duši plnej tieňov,
v tajomnej záhrade,
kde občas zabliká svetlo...
Tam, kde ukrýva sa bolesť,
zrodená z ľudskej túžby.
Tam hlboko v útrobách horiacich sĺz,
padá na mňa ľad nenaplnenej lásky.
Tam, kde v jednej minúte slnko
premieňa sa na tmu,
tam kde zo strachu rástla láska,
tam kde z popolu citov a nahých snov,
vyviera nádej...
Na tomto mieste sa dnes
vo mne mieša radosť so smútkom,
nádej so strachom,
túžba s odmietnutím.
Tu na tomto mieste,
zmiešalo sa všetko
do zmäteného klbka pocitov
osamelého človeka...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára